Vieš, čo je typické pre prítomnosť? Emócia… Veľa emócií…
Emócie sú tým, čo definuje Tvoju prítomnosť. Predstav si, že by si nič necítil. Môžeš chodiť do práce, stretávať sa s priateľmi, cestovať po dovolenkách. Nič z toho by si skutočne neprežíval, keby si z každej činnosti a z každého človeka nemal nejaký pocit. Čas by v tej „bezpocitovosti“ splýval. Nič by nebolo veselé, ani smutné, ale len také normálne. Ako by si vedel, že je to presne to, čo máš žiť?
S pocitmi je to jednoduché – robíš to, čo ťa teší a stretávaš sa s ľuďmi, ktorých máš rád.
Ale bez pocitov sa v tom strácaš.
Zrazu zistíš, že dochádzaš do práce, ktorá ťa nudí, nad sebou máš šéfa, ktorý ťa vytáča a voľný čas tráviš s partnerom, ktorý Ti nerozumie. Teraz si možno pomyslíš, že veď aj to sú pocity. Všetok ten hnev a bezradnosť. Áno, sú! Ale sú to pocity, ktoré neprežívaš v prítomnosti. Sú Tvojim emočným „nákladom“ z minulosti, ktorého sa nevieš zbaviť. Pretože prečo by si inak dobrovoľne zotrvával v niečom negatívnom?
Za týmito emóciami sú staré zranenia, ktoré v Tebe nudná práca, egoistický šéf, či Tvoj partner iba znova otvára. Samozrejme myseľ Ťa bude presviedčať, prečo to musí byť práve takto. Bude Ti dávať argumenty, prečo s tým nemôžeš urobiť vôbec nič. Zastav ju! Všetky tie navonok neovplyvniteľné okolnosti sú príležitosťou naučiť sa púšťať to, čo už nepotrebujeme. Sú výzvou na pochopenie toho, čo sme doposiaľ pred sebou skrývali. Stačí iba zastať a vnímať svoje pocity.
