V terapii Cesta je dôležitým okamihom ODPUSTENIE. Dokonca jedným z najdôležitejších. V čom spočíva jeho sila? A ako sa dá odpustiť niečo, čo považujeme za neakceptovateľné?
Ak v terapii objavíte emocionálne zranenie, väčšinou za ním stojí konkrétna osoba. Možno viaceré osoby. Poviete si, prečo tejto osobe odpustiť, keď ste si kvôli nej prenášali svoje zranenia toľké roky…? Keď pre reakciu tejto osoby ste sa rozhodli uzavrieť v sebe to, čo vám spôsobovalo toľkú bolesť…?
Ublíženie je spojené s hnevom. Vo vzťahu k danej osobe sa zablokuje pocit nenávisti alebo túžba po pomste, ktoré sa automaticky aktivujú v okamihu, keď danú osobu zbadáte alebo o nej počujete. A biochemické procesy v organizme začínajú. Existuje dokonca Medzinárodný inštitút odpustenia, ktorý tieto chemické reakcie prirovnáva k súbežnému pridávaniu rýchlosti a brzdeniu v aute. Vzniká z toho jednoducho chaos. Do mozgu prichádza signál, ktorý zvyšuje úroveň stresu a zároveň signál, ktorý má za účel upokojenie ako formu ochrany. V konečnom dôsledku tým trpí najmä naše fyzické telo. Nehovoriac o psychickom nepohodlí. To je dôvod, prečo sa oplatí „vysporiadať“ sa s témou, ktorá sa spája so starými emočnými zraneniami.
Pri terapii sa občas stane, že klient chce veľmi riešiť svoj problém, ale práve pri otázke odpustenia sa zasekne. Môže sa to stať a je to úplne v poriadku. Určite nie je cieľom terapie nútiť do odpustenia za každú cenu.
Terapia má byť pozvaním, aby si človek uvedomil viaceré aspekty konania druhej osoby a podľa vlastných pocitov sa rozhodol, čo je správne pre neho. Ak je odpustenie urobené iba formálne, bez hlbokého vnútorného prežívania aktu odpustenia, výsledok je neistý.
Iná situácia nastáva však vtedy, ak si klient úprimne prizná, že v danom okamihu ešte konkrétnej osobe odpustiť nedokáže, resp. dokáže odpustiť len čiastočne. Vtedy sa v podvedomí začína proces pochopenia, ktorý otvára možnosť odpustenia do budúcnosti.
A čo sa deje potom, keď je odpustené? Nič. Pri spomienke na danú osobu alebo pri stretnutí s ňou sa už nestupňujú negatívne emócie a neaktivujú stresové hormóny. Môžete tú osobu pustiť zo svojej mysle. Alebo môžete okolo nej len tak prejsť. Jednoducho už žiadne úniky, pretože tie viac nie sú potrebné.
