NESCHOPNOSŤ PREKONÁVAŤ PODNETY Z OKOLIA
„Predstava, že budem musieť viesť prezentáciu pred vedením firmy, či obchodnými partnermi, ma desí. Viem, že mám projekt stopercentne pripravený, ale v okamihu, keď sa mám postaviť a začať rozprávať, akoby mi niečo zovrelo hrdlo“, začne popisovať svoj problém klientka. Má dobré postavenie, zaujímavú prácu, ale práve táto časť jej kompetencie ju pripravuje o vnútornú istotu.
„Keď ma vo väčšej spoločnosti osloví neznámy muž, akoby ma niečo paralyzovalo. Pocítim nával tepla a je mi jasné, že sa červenám ako paradajka. Najradšej by som sa prepadla pod zem. Preto do spoločnosti takmer vôbec nechodím. A ak sa tak náhodou stane, snažím sa ostať v úzadí, celkom nepovšimnutá. Predstava, že by som mala byť stredobodom pozornosti, je pre mňa desivá“, popisuje príbeh iná žena, ktorá má problém nadviazať partnerský vzťah.
A do tretice príbeh mladého muža, ktorý pracuje ako architekt a kvôli neschopnosti akceptovať vlastné chyby prežíva svoju prácu ako mimoriadne stresujúcu: „V mojej práci záleží na detailoch. Bojím sa nadriadenému odovzdať akýkoľvek projekt, aby v ňom nenašiel chybu. Nezvládam jeho kritiku, aj keď je objektívna. Večer nedokážem zaspať a ráno sa zobúdzam s pocitom zovretia v žalúdku.“
ÚZKOSŤ, ČI STRACH?
Úzkosť sa z dôvodu podobných fyzických prejavov niekedy zamieňa s pocitom strachu. Medzi týmito dvoma stavmi je však rozdiel.
Strach vniká v konkrétnej situácii, ktorá sa javí ako nebezpečná. Človek situáciu na vedomej úrovni vníma, vyhodnocuje a analyzuje a podľa toho prijíma racionálne rozhodnutia. Aktivujú sa pritom prirodzené inštinkty, ktoré mu majú pomôcť pri obrane alebo úniku pred ohrozením.
Na druhej strane úzkosť sa objavuje v bezpečnom prostredí, kedy jedinca navonok nič neohrozuje. Tieto aktivity prebiehajú na podvedomej úrovni. Človek pritom nevníma žiadnu hrozbu, ale nebezpečenstvo podvedome cíti. S tým nastupujú i fyzické prejavy na úrovni tela, ktoré nedokáže ovplyvniť.
FORMY ÚZKOSTNÝCH PORÚCH
Úzkostné poruchy vznikajú tam, kde sa strach patologicky fixuje na niečo, čo v skutočnosti nebezpečné nie je. Človek trpiaci úzkosťou prežíva bežné situácie s nadmerným strachom a nereálnymi obavami. Vytvára si katastrofické scenáre, ktoré sa možno nikdy nestanú.
Pri opakovaných stavoch úzkosti v súvislosti s konkrétnym podnetom sa vytvára fóbická porucha. Prejavuje sa intenzívnym pocitom strachu, dokonca až ohrozenia vlastnej existencie. Spúšťačom sú konkrétne situácie, predmety, či osoby. Napr. strach z výšky, z uzavretých priestorov, zo zvierat, z nového prostredia, z neznámych ľudí.
Najsilnejšou formou úzkosti je panická porucha. Jej hlavnou charakteristikou sú opakované záchvaty úzkosti, tzv. paniky, sprevádzané silnými telesnými prejavmi, ktoré trvajú zvyčajne 30 minút. Po ich odoznení môže človek zotrvať ešte nejaký čas v stave letargie. Objavuje sa nezávisle a bez väzby na konkrétnu situáciu, preto je ťažké ich vopred predvídať.
PREJAVY ÚZKOSTI
Najbežnejšie prejavy úzkosti na fyzickej úrovni:
- búšenie srdca,
- nadmerné potenie,
- svalové chvenie,
- zhoršené dýchanie,
- pocit tlaku na hrudi,
- pocit zovretého žalúdku
- nechutenstvo a tráviace problémy
- návaly tepla/chladu,
- suchosť v ústach
- pocit slabosti
Najbežnejšie prejavy úzkosti na psychickej úrovni:
- pocit napätia a nepokoja,
- prehnané emocionálne reakcie
- poruchy spánku,
- neschopnosť sústrediť sa na pracovné úlohy,
- strach pred chorobou, či smrťou
ÚZKOSŤ SA RODÍ V DETSTVE
Úzkostné prejavy súvisia so schopnosťou zvládať stres. Základné rozhodovacie vzorce používané v stresových situáciách prijímajú už deti od svojich rodičov pozorovaním ich správania. Ak sa dieťa v bezpečnom prostredí naučí zvládať stres, dokáže aj v dospelosti rozlíšiť, čo v neznámych podmienkach znamená skutočnú hrozbu a čo nie. Na druhej strane, ak nemá vhodné podmienky na vyrovnávanie sa so stresom, v jeho podvedomí pribúdajú nezdravé „zápisy“, ktoré sa v budúcnosti môžu stať spúšťačom úzkosti. Ako sa všetky tie nezdravé vzorce do podvedomia dostávajú?
Keď človek trpí úzkosťou, väčšinou netuší, aké sú tie jeho spúšťače. A už vôbec nedokáže definovať, prečo a v akom období vznikli. Za týchto nejasných okolností nedokáže svoj psychický problém sám riešiť. Ak si uvedomuje, že mu úzkosť znepríjemňuje život, začne sám vyhľadávať pomoc. Mnohí sa však za prejavy úzkosti hanbia a snažia sa ich pred druhými ukrývať. Vtedy sú jedinou pomocou ich blízke osoby, ktoré spozorujú, že psychický stav daného človeka nie je ideálny.
NAJBEŽNEJŠIE SPÚŠŤAČE ÚZKOSTI:
- Vyhýbate sa konkrétnym situáciám, ktoré ste v minulosti nezvládli a obávate sa, že ich opäť nezvládnete? Príklad: Podriadenie sa názoru druhého, obava z prezentácie pred inými ľuďmi…
- Vyhýbate sa konkrétnym miestam, kde ste zažili niečo nepríjemné a obávate sa, že by sa to mohlo opakovať? Príklad: uzavreté miestnosti, verejné dopravné prostriedky, ľuďmi preplnené miestnosti, rušné miesta…
- Máte problémy v sociálnom kontakte s cudzími ľuďmi. Príklad: neschopnosť osloviť cudzieho človeka a opýtať sa na niečo, obava vystúpiť pred skupinou ľudí, neschopnosť osloviť osobu opačného pohlavia…
- Potrebujete pri sebe niekoho, s kým sa cítite bezpečnejšie? Veríte, že táto osoba vám v ťažkej situácii pomôže, “zachráni” vás, napríklad tým, že zavolá lekársku pomoc.
- Obávate sa nejakej choroby? Vyšetreniami vám nič závažné nezistili, vás to však upokojilo iba na krátky čas. Nemôžete si pomôcť, stále máte obavy. Veríte, že vás môže postihnúť infarkt, rakovina, dokonca AIDS.
- Zažili ste desivú situáciu, ktorá sa vám v spomienkach vracia a nepríjemne ovplyvňuje váš život? Najčastejšie ide o nehody, prepadnutia alebo znásilnenia.
AKO DOSTAŤ ÚZKOSŤ POD KONTROLU VLASTNÝM POSTOJOM
Či už si svoje spúšťače úzkosti nesiete z obdobia detstva, alebo ste si ich „vypestovali“ v dospelosti, existuje niekoľko spôsobov, ako dostať úzkosť pod kontrolu. Keďže úzkosť prebieha na podvedomej úrovni, najdôležitejšie v boji s ňou je uvedomovať si túto poruchu.
- Pripustiť si existenciu úzkosti je kľúčové. Len ak si uvedomíte jej prítomnosť, budete môcť hľadať možnosti vyliečenia.
- Počas pocitu úzkosti, príp. po jej odznení, pokúste sa zamyslieť nad možnými spúšťačmi. Ideálne je zistiť, aké konkrétne situácie, objekty, osoby, či prejavy správania druhých ľudí vo vás úzkosť vyvolávajú.
- V prípade opakovaných spúšťačov úzkosti vedome vnímajte argumenty svojej mysle, ktoré podporujú váš strach. Pri katastrofických scenároch sa pýtajte sami seba, aká je pravdepodobnosť, že sa niečo také stane? Vo väčšine prípadoch zistíte, že šanca je veľmi malá, prípadne že na jeho naplnenie je potrebných veľa ďalších okolností, ktorých spojenie je veľmi nepravdepodobné.
- Ak sa vám nedarí zastaviť myšlienkový tok smerujúci k vytváraniu katastrofického scenáru, pýtajte sa ďalej: „Čo to bude znamenať pre mňa, ak sa takéto niečo stane?“ V tomto bode zvyčajne odhalíte vlastné negatívne presvedčenia.
- Ak sa vám nepodarí zastaviť záchvat úzkosti, pokúste sa len sledovať, čo sa s vami deje. Všetku pozornosť venujte tomu, ako sa cítite, aké fyzické prejavy na svojom tele pozorujete. Prvotnú myšlienku, ktorá úzkosť spustila, nerozširujte o ďalšie „hrozivejšie“ alternatívy.
- Snažte sa dostať pod kontrolu stres. Všímajte si situácie, ktoré vás pravidelne dostávajú do stresu. Hľadajte spôsoby, ako tento stres eliminovať, či aspoň čiastočne zmierniť. Niektoré opatrenia smerujúce k odbúraniu stresu dokážete urobiť aj sami, s inými možno budete potrebovať pomoc známych, či odborníka.
- Doprajte telu dostatok odpočinku. Venujte sa aktivitám, ktoré vám prinášajú radosť. Udržujte sociálny kontakt s inými ľuďmi. Zdôverujte sa svojim blízkym s tým, čo prežívate. Možno práve oni dokážu spozorovať nástup úzkostných prejavov skôr, ako vy.
- V prípade opakovaných negatívnych emócií sa vyhýbajte ich potlačeniu pitím alkoholu alebo pomocou iných návykových látok. Tieto prostriedky vám nepomôžu negatívne pocity spracovať, len ich potlačia. V dôsledku ich hromadenia bude následný prepad do úzkostného stavu ešte silnejší.
LIEČBA ÚZKOSTI
Ak sa dostanete do fázy, že vnímate potrebu pomoci zo strany odborníka, vyhľadajte ho čo najskôr. Keď úzkosť odznie, vaša myseľ vás zrejme bude presviedčať, že tento stav zvládnete aj sami. V skutočnosti však možno staviate základy vážnejšej psychologickej diagnózy.
Pri liečení chorôb týkajúcich sa psychiky človeka je dôležité poznať základné možnosti liečby:
- Psychoterapia – odborné psychologické vyšetrenie, ktorého cieľom je priviesť pacienta k zmene jeho pesimistického postoja. V prípade panickej poruchy sú úspešné relaxačné techniky vedúce k zníženiu počtu záchvatov.
- Kognitívno-behaviorálna terapia – vedie k pochopeniu vlastných myšlienkových pochodov a zdokonaľuje schopnosť zhodnotiť nepríjemné situácie.
- Hlbinná terapia – odkrýva príčiny úzkosti a odstraňuje podvedomé negatívne vzorce s ňou spojené. Základom je zmena v prežívaní pocitov. Do tejto skupiny patrí aj Terapia Cesta.
- Farmakologická liečba – základom sú lieky proti úzkosti, ktoré sa niekedy kombinujú s antidepresívami. Dĺžka užívania liekov je zväčša dlhodobá. Sú vhodné pri akútnych stavoch, následne bývajú doplnené o rôzne formy terapií.
NA ZÁVER…
Úzkosť je stav, ktorý sa neoplatí ignorovať. Prehliadaním tohto problému sa môžu negatívne prejavy postupne zhoršovať. Dôležité je požiadať o odbornú pomoc. Možností liečby úzkosti je veľa, stačí len vyhľadať formu terapie, ktorá bude najefektívnejšia a systematicky na svojom nezdravom postoji pracovať.
Zdroj – obrázok: Pixabay
Zdroj odborných informácií:
www.korzar.sme.sk
www.dusevnezdravie.sk
